119. Kerá panna…
1. Kerá panna stává z lože, červená je jako růže,
červená je taková, kerá vienka zachová.
2. A já som ho zachovala od večera až do rána,
od večera tmavého až do rána bielého.
3. A keď prišlo bielé ránko, přišla mamka pod okénko,
staň, Janoško, staň zhůru, verbujú ťa na vojnu.
4. Bežce domů, má mamička, osedlajce mi koníčka,
sedlajce mi vraného, budzem sadac na něho.
5. Keď som na koníčka sadal, tatko na mňa takto volal:
»S Pánom Bohom, synu mój, ťažko som ťa vychoval.«
6. Choval som ťa z růže kvetom, včilej idzeš cudzím svetom,
choval som ťa laliju, a včilej ťa zabijú.
7. S Pánom Bohom, má mamička, s Pánom Bohom, mój tacíček,
s Pánom Bohom, mamička, aj moja frajérečka.