1. Ja keď sa Janoško do vojny bral, prišol pod okénko, smutně volal:
„Podaj že mi, milá, podaj trochu vody, lebo ve mně moje srdce shorí.“
2. „A já bych ci dala trochu vody, ale já sa bojím tvojich koni.“
„Neboj sa, má milá, hoja, koňa mého, šak leží šablenka podle něho.“
3. Keď mi přišla karta narukovac, dal som si muzigu došikovac:
muziganci moji, zahrajte mi čardáš, prvnieho októbra rukovac mám.
4. A keď mně ta banda začala hrác, začaly mi súzy z očí padac:
kamarádi moji, urobce mi k vôli, a hybajce se mňú do tej vojny.
5. My s tebú do vójny něpójdzeme, keď sa my téj vojny též bojíme;
keď si ty chlap hodný, choj ty sám do vojny, keď si ty císaru zapotrebný.
6. Keď mi přišla karta k rukovanie, moja milá, čas je k rozejdenie:
s Bohom tu ostávaj, dobre sa tu mávaj, a na mňa smutného nězabývají