1. Eště sa len zori,
už k hore do hory,
štyry duše honia
turecké potvory.
2. Apko a mamička,
dcera a jej milý,
na jednu sa brezu
pred Turky ukryli.
3. Keď Turci dobehli,
pod brezou zastali,
prvému apkovi hlavičku
zrúbali.
4. Krev po breze tiekla,
dcéra nič neriekla,
od žialu velkého
srdce jej omdlelo.
5. Potom jeli ti Turci,
mať zamordovali,
na sladkú mamičku
slzy jej padaly.
6. A ked jej milého
ukrutne stínali:
„Jaj, Bože môj!“
skrikla, hory zaplakaly.
7. Zabili, zmarnili
naposledy aj ju;
po dnes ju tam v parte
chodievať vidajú.